Cesty

Roadtrip je krásny v tom, že nejde len o miesta na ktoré sa chcete dopraviť ale aj samotná cesta je zážitok. Presúvať sa každý deň krajinou, zastavovať sa tam, kde sa nám to páči a neviazať sa na nikoho sú veľké výhody. Auto sa stalo na mesiac nie iba dopravným prostriedkom, ale aj spálňou, kuchyňou a obývačkou.

Okrem autíčka sme sa presúvali aj trajektami, menšími aj väčšími, niekedy to bola jazda na pár hodín, inokedy len pár minút. Plánovanie trasy za pomoci google máp nebolo nič komplikované, ak bola na výber trasa po zemi a aj po vode, dalo sa ľahko vybrať, ktorá bude najvýhodnejšia. Keďže sme si to rozplánovali na niekoľko týždňov nemuseli sme si vždy vyberať najrýchlejšiu, ale skôr tú najkrajšiu. Časy odchodov, ceny aj dĺžka cesty sa dajú ľahko nájsť na nete. Prvá noc bola hneď na trajekte, z Nemecka do švédskeho Trelleborgu. Lístok sa dá kúpiť vopred a tak jediná úloha bola dostať sa do prístavu Sassnitz načas. Zorganizované to majú skvelo, nemecká precíznosť ako sa patrí. Hneď pri vstupe a kontrole lístkov, vám dajú číslo radu kam treba auto zaparkovať. Trajekt to bol obrovský, okrem osobných áut, sa viezli minivany, karavany, autobusy aj nákladné autá, všetci naskladaní v podpalubí ako veľké tetris. My , neskúsení sme sa pomaly šuchtali na hornú palubu, lebo počas jazdy je zakázané byť v aute, je to tam všetko namačkané tak tesne, že ostať dole by bolo nebezpečné. Kým sme došli na poschodie, už sa tam všetci rozliezli ako mravce. Kajutu sme si nerezervovali, lebo veď radšej ušetríme eurá na benzín a tak sme si vzali deku a vankúšik. Gauče a miesta aspoň trochu pohodlné na spánok sa rozchytali ako prvé a tak sme sa uskromnili zo stoličkami a stolom. Plavba bola asi 6 hodinová.

Spať sa mi príliš nechcelo a na palube bola wi-fi, takže sa dalo nejak zabaviť. Občas bolo cítiť ako sa pohupujeme, more asi bolo trochu rozbúrené, ale von oknom nebolo nič vidieť, len tmu. Na chvíľu sme zadriemali, ale žiaden luxus. Keď sme sa už blížili pobrežiu, šli sme do auta a bez zdržiavania sme sa vydali na švédske cesty.

Ubehlo to celkom rýchlo. U mňa to je tak, že na začiatku cesty sa vždy tak teším, že dlhý let alebo hocijako dlhé presuny sa dajú zvládnuť, lebo ešte neviem, čo ma čaká. Naopak, na ceste späť, to čaro pomaly mizne a každé zdržanie je otravné.

Všetko bolo tmavomodré, cez okno bolo vidieť len obrysy okolia a tak sme len našli najbližšie tiché odpočívadlo a zaľahli. Prvé naskladanie sa do spacákov išlo ľahko, ešte popri aute prebehol poľný zajac a s budíkom nastaveným o tri hodinky sme zaľahli.

Okrem tohto obrovského trajektu čo prepraví vyše 200 vozidiel, sme sa vozili hlavne kompami. Na dlhšie trasy to boli trajekty s pohodlnými sedačkami, bufetom a občerstvením. Na krátke vzdialenosti to boli skôr loďky, kde sa z auta ani nevystupuje, len komfortne prečkáte plavbu a vylodíte sa na ďalšom ostrove.

Sever Nórska a Lofoty su vlastne malé roztrúsene ostrovy a tak ako chodí u nás MHD medzi sídliskami, tak im tu premávajú kompy. Menšie lode, čo chodili hore-dole celý deň a cesta trvala ani nie pol hodinu.

Roadtripovať je dobrodružstvo, dobrodružstvo, čo nie je pre každého. Ale ak sa rozhodnete niekam ísť brázdiť cesty, Nórsko je dobrá voľba.

Karavany a v nich vysmiati dôchodcovia, čo si takto užívajú kľud, cyklisti obložení svojou batožinou a iní turisti, čo našli lacné letenky a prišli na turistiku. No a my, čo sme si vymysleli, že ísť autom 8.000km musí byť zážitok.

Všetci ľudia (1 staršia pani za celé 4 týždne výletu nevedela hovoriť anglicky, ale rozumela a odpovedala po nórsky, takže nakoniec sme sa dohodli) hovoria anglicky a ochotne pomôžu. Bolo vidieť, že sú spokojní s tým kde žijú. V 70tych rokoch pri pobreží narazili na ropu a odvtedy sa im len darí.

Informačné tabule, označenia, značky na cestách sú veľmi kvalitné a keď sa to spojí s vlastnou navigáciou, alebo google mapou, nie je problém. Kvalita ciest a dodržiavanie predpisov je ukážkové. 80 je maximálna rýchlosť a tak je šanca nehody veľmi malá a hlavne môžete sa kochať prírodou neustále. Na druhej strane, prejsť denne dlhé trasy a stovky kilometrov nepôjde tak ľahko. Takže treba úseky a výlety plánovať tak aby to nebola naháňačka. Okrem ciest sú machri na tunely a mosty. Najprv som sa snažila počítať koľkým tunelom práve ideme, ale po niekoľkých dňoch ma to prešlo.

Okolo fjordov, kopcov a nad morom si postavali nádherné fotogenické mosty, ktoré perfektne ladia s prírodou. Nie sú tam len preto aby plnili svoju funkciu, ale tak nejak tam patria. Nečakajte diaľnice so širokými pruhmi a zvodidlami. Ale skôr solídne upravené cesty, bez výmoľov s decentne odpočívajúcimi ovečkami pri krajnici. Vďakabohu za maximálnu 80ku, pár krát si to ovečky len tak zamierili na cestu a autá museli pribrzdiť.