Elle na cestách

Usaďte sa, nech je čaj a nejaká mlska po ruke, dnes to bude o jedle. Možnosť dať si grilovanú rybu sa vyškrtla a tak sme čerpali z vlastných zásob a tiež z prírody. Hríby. Tak veľa pokope sme ešte nevideli. Rástli na úplne hocijakých miestach, v strede chodníka to bolo úplne bežné. Prvý týždeň sme ochkali a fotili sa s nimi, potom už nám to prišlo ako bežné. Praženica s dubákom a slovenskou klobásou bola delikátna.  Do potravín sme zašli zhruba každý druhý deň na čerstvý chlieb, nejaké sladké pečivo a nátierky. Na úplnom začiatku cesty, keď sme prechádzali na sever cez Švédsko, zastavili sme v malom mestečku na rýchly nákup. Len maslo, nejaký chlieb a rýchlo späť do auta. Odporúčam zistiť si ako sa povedia takéto základné potraviny v miestnom jazyku. Vyhnete sa prekvapeniu, keď si kúpite malú kocku masla a keď si ho idete natrieť na chlieb, vykľuje sa z toho droždie. Poučenie: učiť sa jazyky, môže vám to naplniť bruchá. ...

  Kto nestretol na ceste ovcu, akoby v Nórsku ani nebol. Netušila som, že ich bude až toľko. Robili nám spoločnosť takmer na každom kroku. Na pláži sa motali okolo stanov, ich bobky boli roztrúsené na lúkach, békanie a cingot zvonov sa ozýval údoliami. Rady odpočívali na krajniciach, vedľa cesty, v strede cesty, alebo ladne sa prechádzajúce po lúkach a skalách. Nikto ich nepasie, sú celú sezónu voľne pustené a užívajú si čerstvú trávu na kopcoch, kde by aj náš kamzík mal čo robiť. Keď sa sezóna chýli ku koncu, ovečky sa naženú späť na farmy, kde pre zmenu dostanú exkluzívne seno. Celkom pohodový život, pri pohľade na ne, bolo hneď jasné, že vyzerajú spokojne a nič im nechýba. Vraj ich je až dva milióny kusov, ktoré sa každoročne voľne pasú a vytvárajú malé čriedy, kde sa dobre poznajú a presúvajú sa vždy tam kde je pastva najchutnejšia. Biele, hnedé, ale aj čierne, so zvonami a výrazmi v tvári, ktoré sa menili, podľa toho či sme ich v niečom dôležitom vyrušili, alebo sa ni...

Zvyčajne mám problém sa zbaliť na víkend, stále rozmýšľam, či som náhodou niečo nezabudla a preto radšej kontrolujem tašky aj viackrát. Nakoniec to skončí tak, že nejakú blbostičku, ako pilník alebo zubné kefky vždy zabudnem. Takže ísť niekam na štyri týždne a uistiť sa, že fakt máme všetko potrebné nebolo jednoduché. So zhromažďovaním výbavy sa začalo dva-tri týždne pred odchodom. Základné veci ako nafukovacia karimatka, teplejší spacák, varič, ešus, plynové bomby, príbor, závetrie (predtým som netušila, že niečo také vôbec exituje, je to taká hliníková ohrádka k variču proti vetru) nožík, šálky a ostatné kemperské potreby sa objednali cez net. Na žufanu, sa ale pozabudlo, polievky sa preto skôr liali ako naberali.  Stan sme požičali a boli cvične rozložiť na záhrade, v auguste, v čase keď bolo asi 35 stupňov v tieni. To bol prvý a posledný krát kedy sa nám ho podarilo rozložiť tak, že vyzeral pekne symetricky a neťahalo ho do prava. Termo spodky, návleky na boty do sneh...

O Nórsku som mala pár základných informácií, a ako to zvyčajne býva, začala som si zisťovať fakty až keď bolo jasné, že to bude tohtoročná destinácia na "väčšiu dovolenku". Na menej ako 3 týždne sa tam chodiť neoplatí, termín bol strategicky vybratý na koniec augusta, chvalabohu slovenské sviatky vyšli v roku 2017 mimoriadne priaznivo (tri sviatky a všetko cez pracovný deň znamená menej minutých dovolenkových dni). Tiež sme odolali prehováraniu našich mám, nech "tak ďaleko nejdeme". Neviem ako vy, ale ja si vždy na konci roka starostlivo prezriem ako vychádzajú všetky sviatky v ďalšom roku, ktoré by sa teoreticky dali využiť na predĺžené víkendy a potom okolo toho plánujem výlety. Pred niekoľkými rokmi sme boli na predĺžený víkend v Osle, to ale samozrejme neznamená, že keď navštívim hlavné mesto viem o krajine všetko. Viem, že existujú zberači pečiatok do pasov a keď ich to robí šťastnými ja to rešpektujem, ale neviem si predstaviť povedať, že poznám akú...