Budík je tu zbytočný, jelene to so zachovaním rodu myslia vážne a ich rev by zobudil aj polomŕtveho. Ručanie sa ozýva z rôznych strán, ťažko určiť odkiaľ presne, najprv mám dojem, že sa blíži, potom zas vzďaľuje, no a o chvíľu už vôbec netuším a tak sa radšej balíme a sledujeme čas. Je to presne 5 hodín do najvýchodnejšie položenej slovenskej obce, to znamená minimálne zastavenia, rýchle tempo a občerstvovanie za pochodu. Sama som prekvapená, že ma nič nebolí, 40km prejdených počas posledných dvoch dní nijak špeciálne necítim a teším sa na to, čo dnes uvidíme a koho stretneme. Českí chlapci aj poľské decká sa len preberajú, zaželáme si pekný deň a vyrážame. Batoh má prijateľnú váhu a neviem sa dočkať čerstvých čučoriedok, vďaka tomu, že včera sme dojedli posledný krajec chleba, už nám ani nič iné nezostáva. Značka začína strmým stúpaním, za chvíľu už máme svoje tempo a vyzerá to znova na krásny slnečný deň. V lese občas niečo šuchne, slnko sa derie pomedzi husté stromy a už sa nevieme dočkať na to, ako vyzerá náš najväčší prales.
Kremenec, Krzemieniec, Кременець - nie, nepokazila sa mi klávesnica, je to názov prvej dnešnej zastávky vo všetkých jazykoch, podľa toho v akej krajine leží. Ide o bežný kopec, ktorý by asi nebol ničím výnimočným, ak by nestál naraz v troch krajinách. To, že sme posledné dva dni stáli jednou nohou na Slovensku a druhou v Poľsku sme si už zvykli, ale že si viem za pár sekúnd skočiť na Ukrajinu, tak to už stojí za fotku. Veľký žulový stĺp sa prehliadnuť nedá, našťastie tu nikto iný nie je, tak rýchlo fotíme a kontrolujeme čas.
 |
| Ukrajina Poľsko Slovensko |
Každý kto občas pozerá správy vie, že ukrajinská hranica je strážená, sú tam kontroly a určite by nebolo rozumné chodiť mimo vyznačených chodníkov. Na prvý pohľad les vyzerá tak isto ako na Slovensku, nie je tu žiaden plot a nič nevyzerá nebezpečne. Vraj je možné stretnúť tu kontroly, my sme na nich počas troch dní nenarazili ani raz, len posledné ráno pri útulni bolo počuť zvuk akoby motorky, vraj takto chodia občas na štvorkolkách.
Sme na tom dobre, smerovník ukazuje 2hod 30 min do dediny a čaká nás trasa, čo vedie cez prales Stužica - storočné buky, obrovské jedle, medveď, zubor a možno aj los a k tomu minimálny ľudský zásah. Kto by si niečo také nepozrel?
Všetko je tu ponechané na prírodu, cestička je v niektorých úsekoch úzka dokonca aj pre mňa. Ak strom spadol, nik ho sem neprišiel opíliť a potom predať a ak spadol presne na chodník, urobila sa obchádzka. Potok treba prekročiť, padne vhod sa osviežiť, lebo tempo sme dosť zrýchlili. Ako sa blížime k dedine, stretávame malé skupinky turistov, čo ledva lapajú po dychu. Gratulujeme si, že túto trasu musíme zvládnuť len smerom dole. No keď sa nás jedna zúfalá turistka opýta, či je to hore ďaleko, s úsmevom ju ubezpečím, že už to je len kúsok, a ja dúfam, že mi toto neškodné klamstvo odpustila.
 | |||
Klesanie do Novej Sedlice za chvíľu skončí a čaká nás záverečné stúpanie, ani neviem, či je dobre, že sme o tom vedeli vopred, ten kopec sa zdá nekonečný. Treba uznať, že Temný vŕšok si svoj názov plne zaslúži. Hranicu pralesa určuje informačná tabuľa, tak si opäť môžme prezrieť zvieratá aspoň na obrázkoch. Stálo by za to, tu stráviť viac dní a je šanca, že raz sa sem vrátime.
 |
Na naše prekvapenie to je sympatická dedina, kde je mnoho nových domov. Hneď ako prvé je postavené informačné centrum, kde Martin získal zľavu na magnetky a tak už je isté, že autobus nás odvezie do Sniny.
Poslednú polhodinku sme kráčali po asfaltovej ceste a bez okolkov sa vyzujem hneď ako si sadnem. O zastávku ďalej pristúpia naši starí známi z oboch útulní, neskrývajú prekvapenie, že sme to stihli. S ich náskokom si mohli dovoliť objednať halušky, ktoré im ticho závidíme. Mali čas aj zbehnúť do potravín a v momente nám dajú do ruky plechovku Šariša. V autobuse je asi 35 stupňov, ale to už nevadí a tak sa kochám z okna keď autobus prechádza malými dedinkami, kde stoja cerkvy. Rozlúčime sa v Stakčíne odkiaľ im ide vlak, v poslednej chvíli sme zistili, že ani sme sa nepredstavili. Tak teda "čaute Denisa & Paľo, možno raz niekde spolu zas prenocujeme!"
Z autobusu vystúpime hneď ako zbadáme logo Tesca, veríme, že auto aj jeho obsah bude rovnaký ako sme ho tri dni dozadu nechali.
Komentáre
Zverejnenie komentára